Joanna ma udivila svojou neuveriteľnou produktivitou a novými hudobnými projektmi, ktorým sa venuje. V tom jej je obrovskou podporou manžel Jan Słoviński, ktorý je tiež hudobník a autor textov. Práve jeho typ slovnej poetiky nazývam „samozrejmá“. Verše plynú tak prirodzene, že je vám čudné, že ste ich nevymysleli vy. No a tvorivý tandem dopĺňa syn oboch umelcov Stanislav. Ten sa vyprofiloval ako samostatná kreatívna osobnosť. Stanislav Słovińsnki je autorom hudby, hudobníkom aj lídrom vlastného hudobného zoskupenia.

"Zielnik polsky" – po našom "Poľský herbár"; jeho autori tým zrejme naznačujú, že tak, ako v herbári nachádzame rastliny rôznych farieb, tvarov, chutí a vlastností, tak je to aj s ich hudbou. Nachádzame tu vplyvy ľudovej hudby, folku, klasickej hudby, džezu, počujem v nej sonórnosť poľskej skladateľskej tradície Pendereczkého, Goreckého – ale celkovo možno povedať, že takáto hudba je v podstate žánrovo nezaraditeľná, a to je dobre. Musí takto spĺňať len tie kritériá, ktoré si sama stanoví a nemusí napĺňať podmienky žánra, do ktorého by ju niekto násilím vtesnal.

Rodina Słovińskich vie ako na to. Ich kreatívna energia sa sústredí do koncertovania a objavovania nových hudobných sfér. A čo si budeme hovoriť, v tomto žánri to nemajú ľahké, lebo rozhodne nejde o hudbu komerčného razenia ako produkciu rádiových hitov. O to viac im slúži ku cti, že sa vedia obklopiť šikovnými ľuďmi, nestrácať vnútornú motiváciu a venovať sa hudbe naplno. Dokážu produkovať kvalitnú hudbu, navyše vizuálne atraktívnu na koncertoch i v podobe CD-čok, ktoré vizuálne pripravila Žofia Słovińska a je výtvarne veľmi dobre zvládnuté. Také, ktoré človek má chuť mať vo svojej fonotéke a nielen stiahnuté v podobe mp3-jok niekde na disku.

[ Alžbeta Lukáčová / hudobná dramaturgička a publicistka ]